História

História

História nášho gymnázia sa začala písať 14. septembra 1948. Vtedy sa začalo vo vtedajšej budove meštianskej školy, dnes budovy nášho gymnázia, vyučovanie na prvej strednej škole v okrese Svidník. Niesla názov Štátne ruské gymnázium Svidník (Госудaрственна русска гимназия Свидник) a vyučovalo sa v ruskom jazyku.
V budove vtedajšieho pohostinstva Svätá Trojica bol na poschodí zriadený chlapčenský internát a v budove školy prvá školská jedáleň v okrese. Pri škole bol založený hudobno-spevácko-tanečný súbor, ktorý viedol učiteľ Juraj Cimbora (neskôr umelecký vedúci súboru PUĽS v Prešove). Tento súbor sa v pomerne krátkom čase dopracoval na solídnu umeleckú a interpretačnú úroveň.
Študenti školy od prvých dní veľmi aktívne brigádnicky pomáhali pri obnove vojnou zničeného Svidníka a jeho okolia. Škola sa zároveň stala centrom rozvoja kultúrnych, športových a mládežníckych aktivít a jej študenti ich hlavnými organizátormi nielen vo Svidníku, ale aj v jednotlivých obciach okresu.
Ako ocenenie veľkej angažovanosti žiakov a učiteľov získalo Štátne ruské gymnázium vo Svidníku pri príležitosti osláv 5. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, rozhodnutím Povereníctva školstva, vedy a kultúry v Bratislave, čestný názov „pamiatky Dukelských hrdinov“ (имени героев Дукли). Ocenenie zástupcom školy odovzdal 1. októbra 1949 na slávnostnom zhromaždení na počesť výročia zástupca ministra obrany ČSR Ludvíka Svobodu generál Oldřich Kvapil.
Od svojho vzniku prešla škola celým radom zmien, ktoré súviseli so zmenami koncepcie vývoja školstva v našom štáte. Menil sa jej názov, vyučovací jazyk, obsah vyučovania i dĺžka štúdia.
Školským zákonom z roku 1953 zanikli gymnáziá a zlúčením základnej školy a gymnázia sa vytvorili Jedenásťročné stredné školy (JSŠ; Oдинaдцятиpiчнa cepeдня шкoлa в Cвидникy)). Vyučovacím jazykom na škole sa stal ukrajinský jazyk. Dňa 1. septembra 1953 bol odovzdaný do užívania internát JSŠ s kapacitou 100 lôžok (dnes osobitná škola internátna).
V školskom roku 1954/55 žiaci školy nacvičili z vlastnej iniciatívy skladbu na I. celoštátnu spartakiádu, s ktorou sa dostali až do Prahy na Strahov. V roku 1956 sa konali II. slávnosti piesní a tancov vo Svidníku (prvé slávnosti vo Svidníku, prvý ročník bol v Medzilaborciach). Vystúpil na nich aj spevácky a tanečný súbor pracujúci pri škole, ktorý sa stal tradičným účastníkom tohto festivalu.
Maketu meter a pol vysokého Duklianskeho pamätníka pred budovou školy, ktorá sa stala symbolom školy, postavili žiaci v roku 1957. Materiál a skúseného majstra – kamenára im dodala firma, ktorá v tom čase stavala most cez rieku Ladomírku. Bol to prejav vďaky za brigádnickú pomoc žiakov školy pri jeho výstavbe.
Na základe novej reformy školstva sa v roku 1961 vytvorila Stredná všeobecnovzdelávacia škola vo Svidníku (SVŠ; Середня загальноосвітня школа y Свиднику) s vyučovacím jazykom ukrajinským a trojročnou dĺžkou štúdia. Jej zriadením sa postupne vytváral nový typ školy, ktorej úlohou bolo poskytovať úplné stredné všeobecné a polytechnické vzdelanie. Hlavný dôraz sa kládol na prípravu žiakov na vysokoškolské štúdium. Učebné osnovy SVŠ boli diferencované, triedy sa špecializovali na humanitnú a prírodovednú vetvu.
Od 1. septembra 1969 sa opäť zriadili gymnáziá ako štvorročné stredné školy. V rokoch 1969 – 1973, keď jednotlivé ročníky strednej všeobecnovzdelávacej školy postupne ukončovali štúdium a pribúdali ročníky gymnázia, sa škola často označovala ako „Stredná všeobecno-vzdelávacia škola a gymnázium vo Svidníku“. V školskom roku 1969/70 bola pod tlakom rodičov na SVŠ okrem triedy s vyučovacím jazykom ukrajinským zriadená aj paralelná trieda s vyučovacím jazykom slovenským, ktorá maturovala v školskom roku 1971/72. V školskom roku 1972/73 maturovala posledná absolventská trieda na Strednej všeobecnovzdelávacej škole vo Svidníku.
V školskom roku 1969/1970 bola zriadená prvá trieda (vedená ako I. C) prvého ročníka gymnázia s vyučovacím jazykom ukrajinským, vetva humanitná. V školskom roku 1970/71 boli na gymnáziu v prvom ročníku zriadené dve triedy 1. A – vetva prírodovedná s vyučovacím jazykom ukrajinským a 1. B – vetva humanitná s vyučovacím jazykom slovenským.
V školskom roku 1973/74 sa vyučovanie realizovalo už len v gymnaziálnych triedach. Oficiálny názov školy bol Gymnázium Dukelských hrdinov vo Svidníku (Гімназіа імени героїв Дуклі y Cвиднику). Po zmene pravidiel slovenského jazyka sa v roku 1974 upravil na Gymnázium Duklianskych hrdinov. Na škole pracoval hudobno-spevácko-tanečný súbor „Radosť“ („Радість“), ktorý reprezentoval nielen školu, ale aj okres Svidník pri rôznych príležitostiach.
S vyučovaním voliteľnej skupiny odborných predmetov na gymnáziách sa začalo v školskom roku 1981/82. Cieľom tohto vyučovania bolo zvýšiť záujem absolventov gymnázií o technické smery vysokoškolského štúdia a získanie kvalifikácie. Na gymnáziu bol otvorený blok základy strojárstva, základy stavebníctva a neskôr blok programovania. Prevádzkovú prax v závodoch vykonávali žiaci 2. a 3. ročníka, zo strojárstva v Strojárňach potravinárskeho priemyslu vo Svidníku, zo stavebníctva na
vtedajšom Okresnom stavebnom podniku vo Svidníku a z programovania na výpočtovom stredisku Tesly Stropkov.
Rok 1989/90 priniesol so sebou nielen spoločensko-politické zmeny, ale aj výrazné premeny školstva. Vytvorili sa školské rady, zaviedla sa voľba riaditeľa školy, zmeny nastali v obsahu výučby najmä v spoločenskovedných učebných predmetoch, zaviedli sa nové vyučovacie predmety.
V školskom roku 1990/91 boli vytvorené 3 triedy prvých ročníkov, jedna trieda s vyučovaním ukrajinského jazyka a dve s vyučovacím jazykom slovenským. Na základe rozhodnutia rodičov a žiakov školy sa prestal vyučovať blok voliteľnej skupiny odborných predmetov, základy strojárstva, základy stavebníctva a programovanie. Prvoradou úlohou gymnázia sa opäť stala príprava na vysokoškolské štúdium.
V školskom roku 2001/2002 bolo zaradené do siete gymnázií osemročné gymnázium so zameraním na cudzie jazyky. Poslední absolventi tejto formy štúdia maturovali v roku 2010. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 postupne klesal záujem o vyučovanie ukrajinského jazyka. Poslední absolventi z materinského jazyka ukrajinského maturovali v roku 2004.
Školský rok 2004/2005 priniesol so sebou novú maturitu. Maturitná skúška pozostáva z externej časti, písomnej formy internej časti a ústnej formy internej časti. Žiaci mali možnosť voliť si úroveň predmetu A a B. V tom istom školskom roku, ako aj v nasledujúcom sa maturovalo z 5 predmetov, jeden z nich bol povinne prírodovedný. V roku 2006/07 sa opäť maturovalo iba zo 4 predmetov a v školskom roku 2008/09 sa zrušili úrovne A a B.
V rokoch 2003 až 2008 došlo k podstatnému zlepšeniu materiálno-technického vybavenia školy, boli vymenené okná a vchodové dvere, podlahy v triedach, v telocvični, zrekonštruovali sa sprchy, WC, šatne, kanalizácia s následnou úpravou školského dvora (dlažba – súčasť pešej zóny), boli zriadené a vybavené počítačmi a potrebnou technikou dve učebne informatiky, bola vytvorená posilňovňa s príslušným vybavením a zakúpili sa šatňové skrine pre žiakov.
Od roku 2009 bolo do užívania odovzdané zrekonštruované polyfunkčné ihrisko, vybavená jazyková multifunkčná učebňa, učebňa chémie bola zrekonštruovaná a zriadilo sa nové chemické laboratórium. Do prevádzky bola uvedená nová kotolňa, čím sa škola odpojila od centrálneho vykurovania spoločnosťou Službyt, bola prevedená rekonštrukcia fasády budovy a oprava strechy, od mesta Svidník bol odkúpený pozemok pod školskou jedálňou, bola prevedená komplexná rekonštrukcia budovy školskej jedálne a zakúpené jej vybavenie. Jednotlivé triedy boli vybavené modernou informačnou technikou (interaktívne tabule, dataprojektory, notebooky, tablety).
História našej školy je veľmi bohatá. Za obdobie svojej existencie dosiahlo gymnázium množstvo úspechov na predmetových olympiádach, vedomostných, recitačných, literárnych, zdravotníckych či speváckych súťažiach. Na škole aktívne pracovali folklórne súbory, spevácke zbory i divadelné súbory. Výrazné úspechy sa dosiahli aj v rôznych odvetviach športu. V súčasnosti sa škola zapája do rôznych projektov zameraných na skvalitnenie vzdelávacieho procesu, získania moderných učebných pomôcok a projektov v rámci medzinárodnej spolupráce „Comenius“ a „Erasmus+“.
Za obdobie od zriadenia školy do súčasnosti boli na škole títo riaditelia: Alexander Levin (1948 – 1949), Peter Bunganič (1949 – 1950), P. Rastorgujev (1950), Iľja Vološčuk (1950 – 1954), Ivan Dacej (1954 – 1957), Andrej Masica (1957 – 1959), Štefan Minčič (1959 – 1964), Michal Maskalík (1964 – 1965), Ivan Hončar (1965 – 1984), Michal Hnat (1984 – 1991), Ján Magdziak (1991 – 1994), Anna Mihalíková (1998 – 1999), Anton Berežňák (1994 – 1998; 1999 – 2009) a od roku 2009 je riaditeľom školy Ján Rodák.